Tak som v tom zase! Príbeh nášho amabasádora Iva

Ahoj, tak som v tom zase píše IVO...

 
Trochu otravné prelety do pol zemegule, tri bezsenné noci, neočakávane hladký let do vstupnej himalajskej brány-Lukly. Ale už aj dva krásne treky v nefalšovanom pralese, rododendrony, bambusy, paprade, vlhko, dážď, hmla. Ale vsetko očarujuce...
 
Skús sa nám trošku bližšie predstaviť. Čomu sa venuješ?
 

Ahoj, pochádzam zo Slovenska. Žijem v Novom Meste nad Váhom a jednou nohou tiež v Tatrách. Venujem sa sprievodcovaniu po horách, prakticky 8 mesiacov v roku okrem zimy, ktorú trávim zväčša lezením v Tatrách. Študoval som v Brne na fakulte TV MUNI odbor „Průvodcovská činnost horská“. Môj záber je Nepál a rakúske Alpy pre outdoorovú CK Sanchotour. Tiež spravujem moju fanpage „Zážitkové lezenie“.

Ako si sa dostal k lezeniu a ako často lezieš?

Bol to postupný prerod. Z turistu som sa stal vysokohorským turistom, neskôr som sa venoval skitouringu, skialpu a teraz už len lezeniu vo viacerých formách. V súčasnosti lyžujem už menej, ale kedysi to bola priorita. Dokonca by som možno doma našiel preukaz lyžiarskeho inštruktora. Začínal som s kamarátom a prvú výstroj sme ešte pašovali v aute z Viedne cez Moravu na Slovensko. Na lyže a liezť sme chodili každý víkend. Spočiatku do rakúskych Álp, neskôr do Tatier.  Spávali sme výhradne vonku v spacákoch pod stenou alebo pod ľadom. Ráno sme vstávali premrznutí, vypili čaj a zase na celý deň do ľadu, takto dokola aj 3-4 dni. V pondelok do práce, pár dní na zotavenie a koncom týždňa zase nahádzať materiál a lyže do kufra a naspäť do hôr. V lete sme každoročne chodili na spoločný 10 dňový výlet do veľkých Álp. Liezli sme aj v Škótsku, ale to  sme už fungovali na klubovej báze, pričom horolezecký klub máme aj naďalej. V súčasnosti leziem viac v zime, pretože mimo zimy mám sprievodcovské povinnosti vo svete.

Aký je tvoj najsilnejší zážitok z lezenia?

Môj najsilnejší zážitok je zároveň aj negatívny. Pred 15 rokmi som mal ťažký lezecký úraz v Alpách. Ako prvolezca ma trafila padajúca skala do hlavy a následný 25m pád do lana v stene, mne aj mojej rodine navždy zmenil život. Veľmi mi vtedy pomohli aj kamaráti spolulezci, vďaka kterým som do roka a do dňa  liezol opäť. Ešte som nemohol ani poriadne chodiť, už ma odniesli pod skalu, oprel som barle, vyliezol som a po tme ma večer zase zniesli k autu.

Čo je pre teba TOP ? 

Pre mňa je, bola a vždy bude TOP partia kamarátov, v akej som sa formoval na horách. S partiou  sme zažili a napísali veľa príbehov - napínavých, smutnejších aj veselých. Ako z knižky "Smiech na lane" :). Sme zmiešaná slovensko - česká banda, typické povahy, občas horúce hlavy. Aj si skočíme do vlasov, aj sa udobríme, ale hlavne zažijeme naozaj veľa srandy. Moje lezecké TOP na horách dúfam ešte len príde. Zo sprievodcovského hľadiska je TOP, keď sa vrátime po úspešnom tripe domov k svojím rodinám. Hlavne po svojich. :)

 

Prečo Nepál? Ako sa taká cesta plánuje? Na čo všetko musíš myslieť a čo všetko je treba zariadiť?

Nepál preto, lebo pracujem pre CK Sanchotour, ktorej značný záber je v tejto krajine. Cesta sa  plánuje na základe dlhoročných skúseností majiteľa a nás sprievodcov. Itinerár výletov "tuníme" podľa potrieb zakazníkov častokrát na mieru podľa požiadaviek náročnosti a dĺžky výletu. Zákazníci majú na výber oblasť, ktorú chcú navštiviť, prípadne výstup na konkrétnu horu. Pred samotnou akciou treba komunikovať so zakazníkom, zariadiť letenky a poistenie, ktoré zo začiatku rieši majiteľ CK a vo Viedni na letisku vstupujem do deja Ja. Musím vybaviť všetko k spokojnosti zákazníkov – letisko, taxi, ubytovanie v KTM, odporučiť obchod, kde dokúpiť výstroj, prehliadku mesta,  zorganizovať prelet z KTM do Lukly.  Sprievodca musí byť aj zdravotníkom a vždy správne vyriešiť všetky zákaznícke bolesti a strasti. V prípade potreby zabezpečiť odvoz postihnutého vrtuľníkom do hospitalu v KTM, čo sa bežne deje pri výškovej chorobe. Práca sprievodcu je o správnych rozhodnutiach. Ak zo 100 urobíte jedno zlé, tak práve to si budú všetci pamätať, ale tých 99 správnych sa berie ako samozrejmosť :)

            

 Ako si sa dozvedel o našich ponožkách a ako dlho ich už nosíš? 

Asi pred 8 rokmi mi jeden pár priniesol bývalý klega zo Zlína ako prezent. Okamžite som si ich obľúbil a nosil na túry. Vydržali neuveriteľne dlho. A cca pred 4rokmi som mu napísal správu: "Michal prines mi ešte 10 párov tých ponožiek! " Sú najlepšie. Dva páry som dal aj kamošovi- sprievodcovi a keď si tak spomeniem, tak v iných som ho odvtedy ani nevidel.

 

Akú úlohu pre teba pri lezení majú ponožky? Sú dôležitou súčasťou lezenia?

Častokrát som vo veciach od rána do večera a nemôžem dať na nohy do 5 - 6000 výšky ponožky, ktoré tlačia alebo nehrejú. Musí to proste šlapať. Nemôžem predsa pri lezení alebo túre so zákazníkmi riešiť či mám tepelný komfort alebo či mi ponožky robia/ nerobia otlaky. Keď sa balím na výlet do vysokých hôr tak rovnako ako termoska majú svoje miesto aj ponožky od Apasox! Nie som mimoriadny pedant. Ale naozaj si potrpím na tom aby bola moja výstroj kvalitná a fungovala. V tomto žiadne kompromisy.

        Horám zdar !!! 🧦✌

  APASOX v spolupráci s Ivom Janovicom